V nedeľu večer sa vyberieš do mesta. Stretneš človeka.Mnohí sú turisti. Niektorí snáď na rande. Niekto ide ešte večer do kostola. Niekoľko desiatok ľudí za skutočným cieľom. Majú číra,maskáčové bundy, nacisticke mikiny, tricka, kanady topanky, hlavu takmer holú, kapucňu…
Tma sa zasnúbila z hmlou. Predvádzali svadobný tanec., oblepený čiernym vlhkom.. Je mi zima. Vnútorná.
Vykročil s podzemia metra a ocitol som sa takmer v pekle. Dunenie čo znelo ulicou ma uzemňovalo. Stláčalo dych na dno. Takto si predstavujem pukanie zeme. To posledné.
Bohovia viedli melodickú linku, ktorá sa v tom rytme znovu a znovu strácala.
Policajný kordón zastavil kroky. Poposúval som sa zbezradne vpravo a vľavo.
Jedno, dve, tri, čtyri, päť, šesť…a prestal som počítať policajné dodávky s čiernymi sklami,,šedomodré osobáky Policia.
Niekto z nich vysvetľuje čosi chodcom a ukazuje, aby išli inou cestou.
Za zelenými vestami stáli v radoch ťažkoodenci a znovu pár v uniformách.
Hradby zo všetkých strán . Dosť ťažko medzi nimi zazrieť hŕstku mádežníkov.
O čo sa vlastne jedná?
Rozonávam Stop rasizmu. Smrť fašizmu Čierni a bieli spolu.
V tme len ťažko rozlíšiť.
Tma všade. Policajti všade.
Okolo ulice desiatky ľudí. Fotia. Postávajú na vyvýšených betónových kvetináčoch.
Občas sa niekto pridá ku skandovaniu.
Odrazu sa masa pohne Národní třídou.
Policajné autá húkajú . obloha je modrá majákmi.
Policajti na koňoch rámujú obraz v hornej tretine.
Šťastné …/MYové/….vánoce. prebleskujú ponad tmavú kolónu.
Lepivá čierna hmlatma.