Lukas Majer

Po dvoch mesiacoch udomacnovania sa v ceskej metropole som sa rozhodol, ze nadisla ta chvila – teda, neviem, aka “ta” chvila napadla prave vam, ale na mna dolahla tazoba vyvolana pocitom, ze volny cas netravim zmysluplne. A tak som sa zamyslel…

Po rokoch relativne usporiadaneho zivota, ktory zahrnal aj ciastocne usporiadanie volneho casu, sa zrazu objavila diera. Ziadny serm. Ziadna frajerka. Ziadny M*A*S*H. Ziandny Hank Moody z Californication, ziadny good angels… A chlastat, chodit na koncerty, pozerat filmy a citat knizky sa neda kazdy vecer. Ok, da, ale zacne to liezt na mozog. Aspon mne. Co s tym?

Pravdou je, ze hoci sa nase vysoko teoreticke pivno-biliardove debaty s Hemanom a Dragom o serme pomalicky pretransformovavaju do relanej podoby, pokial sa tak stane, bolo by nacim sa venovat niecomu inemu. Nejakej vhodne orientovanej pohybovej aktivite. Ale comu? Tot otazka, ktora sa mi prehanala hlavou . Az tu zrazu – BAAAC! A pre odpoved som si ani nemusel chodit daleko…

Kazde rano totiz chodim okolo Narodniho domu na Vinohradech, kedze blizko neho byvam a je tam vchod do metra. A kazde rano prechadzam pohladom po A2 plagatoch s pozvankami na kurzy klasickych tancov. A kazdy piatok vecer pred vchodom postava, pofajcuje a od zimy sa trasie mladez vo vetrovkach, spod ktorych im vykukaju nohavice, lakovky, cipkovane sukne, letné šaty a damske lodicky. Rozhodnutie teda padlo – budem tancovat! Ja – clovek, pre ktoreho je pouzivanie priboru ten najkoordinovanejsi pohyb, akeho je schopny…

Dovody su jasne – ako pohybova aktivita je to skvele, kurz trva 3 mesiace, co je tak akurat. A dobre to vyzera, ked v spolocnosti len tak mimochodom konverzacnym tonom prehodite, ze chodite do tanecnej. A samozrejme dovod hlavny – byva tam vzdy viac dievcat ako chlapov! No a nespoj prijemne s… ehm, prijemnym!

Problemom zostalo jedine – aky typ tanca a stylove oblecenie si vybrat? Pretoze, ako sa zda, v Prahe chodi kazdy na tanecnu! Aspon tak sa da usudit podla mnozstva roznych plagatov polepenych kade tade. Podla vysledkov narychlo vypracovanej analyzy by to mal byt tanec, na ktory chodi vela bab. Orientalne tance som vsak musel skrtnut hned v zarodku, pretoze by som tam sice asi bol jediny chlap v zenskom kolektive, ale na spravne vrtenie sa tohto typu uz nemam potrebne brucho ani zadok a este nemam potrebne prsia. Aj tradicne spolocenske tance boli odsunute do uzadia, kedze to sme skusali so spoluziakmi este na vyske (netusim, ky ony presadil, ze informatici musia mat povinne telesnu vychovu v prvom rocniku). A tak namiesto trapneho posedavania v posilovni sme si vybrali spolocenske tance. Kurz mal same pozitiva – baby, samozrejme. Aj to, ze bol vsehovsudy asi 3x za semester. A jedno negativum – zistil som, ze nech tancujem, co tancujem, vzdy to skonci ako valcik…

Uz som si zacinal zufat, ked tu zrazu – BAAAC! (este zopar napadov a budem mat hlavu omlatenu ako trampsky kotlik na gulas) Ktory tanec som videl naposledy a uplne ma uchvatil? Co predvadzali kuceravi dominikanci so snedymi dominikankami na malickom parkete zafajceneho baru v Madride? Ktory tanec je jednoduchy a sklada sa z maleho mnozdstva prvkov a celkovy dojem zalezi hlavne na improvizacii? Tram-ta-da-daaaa – Salsa! A tak som si prilial trosku omacky do zivota…

A tak minuly piatok – po 5 hodinach kurzu salsy – padlo rozhodnutie, ze uz vieme dost na to, aby sme vyrazili do ulic. Do centra. Do salsa baru. No to bol zase napad, do prdele… Prisli sme, imidzovo sa nasali na mojito slamky a po polhodine posedavania, obkukavania tanecneho stylu ostatnych a nasledneho vzajomneho posmelovania sme teda uchopili tanecne parkety a sup ho na partnerky! Ehm, alebo naopak…

Spominal som minimum tanecnych krokov? Bolo. Niezeby ich salsa nemala dost, ale ja som schopny zapamatat si iba minimum. Spominal som zabavu? Bola. A este aka! Vsetko podla hesla “Pokial sa ako-tak triafas do rytmu, snazis sa nesliapat na nohy nielen partnerke, ale i okolotancujucim parom a zaroven sa tvaris, ze tancujes salsu, tak tancujes salsu”. A spominal som improvizaciu? Bola. Ved co ine vam zostava, ked viete minimum tanecnych krokov?

OK, hoci to na prvy krat mozno nebolo take plynule, povabne a plne vasne ako som to s otvorenymi ustami obdivoval u dominikancov, nebolo to zle. Ej veru, vobec to nebolo zle… A viete, co je hned druhe najlepsie? Mozem si s kludom kazdy piatok zjest vrecko “macht Kinder froh” gumenych medvedikov – vsetci predsa vieme, ake maju tanecnici problemy s kolenami, ked podcenia prevenciu…